Preorientovanie sa na ekologický cestovný ruch by v národnom parku Nízke Tatry prinieslo zodpovednejší prístup k ochrane prírody a krajiny, čím by sa mohlo predísť devastácii prírodného prostredia. „Nejde tu len o návštevníkov, ale hlavne o regióny a podnikateľov, ktorí vytvárajú ponuku. Najvýraznejšími negatívnymi vplyvmi v tomto národnom parku je v súčasnosti premena pôvodného prírodného prostredia na svet turizmu. „Ide najmä o stratu hodnoty krajiny rastom fragmentácie - budovaním zjazdových dráh, prístupových komunikácií, lanoviek či vlekov. Devastácii prírodného prostredia možno do budúcna predísť uplatňovaním nástroja udržateľného cestovného ruchu, ktorým je práve ekologický cestovný ruch. Dobrým príkladom na liptovskej strane NAPANT-u sú napríklad obce Pavčina Lehota a Liptovský Ján. Starosta Liptovského Jána Juraj Filo pre TASR povedal: „Nakoľko je obec strediskom cestovného ruchu, máme záujem, aby aj životné prostredie bolo pre návštevníkov vynikajúce. Vybudovala sa tu napríklad brána do Jánskej doliny, kde je detailne popísané, aké zvieratá žijú v danej lokalite a kde ich môžu návštevníci národného parku stretnúť. V tejto obci dbajú aj na to, aby nevznikali v okolí žiadne čierne skládky.
Cestovný ruch - dovolenka s cestovnou kanceláriouCestovný ruch Za prvotné dôvody vzniku cestovného ruchu pokladáme vznik a pomerne rýchly vývin rôznych dopravných prostriedkov, všeobecnú industrializáciu a urbanizáciu, ktoré v priebehu 19. storočia poznačili spoločenský vývoj v Európe a vyvolali tiež zmeny v spôsobe života ľudí. V hospodársky najrozvinutejších európskych štátoch vzrastá, najmä v druhej polovici 19. storočia, účasť obyvateľstva na procese, ktorý súvekí pozorovatelia označovali ako „cestovanie za účelom zábavy a odpočinku“. Neskôr, asi v tridsiatych rokoch nášho storočia, dostal tento proces oficiálne pomenovanie „cestovný ruch“.
Vznikol na určitom stupni spoločenského vývoja, keď boli vytvorené priaznivé podmienky na jeho realizáciu - voľný čas, dostatok potrebných zariadení a tovarov, potreba obnovy duševných i fyzických síl. Za počiatok novodobého cestovného ruchu sa považuje rok 1863, keď T. Cook usporiadal vlakový zájazd z Anglicka do Švajčiarska. Objektmi záujmu účastníkov cestovného ruchu boli predovšetkým hospodársky málo využívané horské oblasti, ktorých prírodné prostredie pôsobilo osviežujúco a zároveň atraktívne v porovnaní s atmosférou v mestách, ktoré sa stávali čoraz rušnejšími a preľudnenými. Práve takéto miesta sa stávali už v priebehu posledných rokov minulého storočia významnými návštevnými centrami. Rovnako v kúpeľných strediskách s dlhoročnou liečebnou tradíciou dochádza v minulom storočí k niektorým markantným zmenám, zapríčineným predovšetkým rozšírením okruhu hostí o príslušníkov nových sociálnych skupín.
Trvalý vzrast počtu záujemcov o cestovný ruch viedol k postupnému vzrastu rozlohy navštevovaných území. K primárnej európskej oblasti cestovného ruchu, za ktorú môžeme pokladať Alpy, sa v priebehu krátkej doby pridružili územia s perspektívami rozvoja a návštevnosti. V poslednom desaťročí 19. storočia zasiahla a poznačila vlna rozmachu cestovného ruchu aj Slovensko, a to nielen pre jeho pomerne malú vzdialenosť od Álp, ale predovšetkým pre priaznivé podmienky jeho územia. Začiatky rozvoja cestovného ruchu na Slovensku súvisia s rozvojom návštevnosti v Tatrách. Významnú úlohu zohrala pritom výstavba železničnej trate Bohumín - Košice v rokoch 1870 - 1871. Pod vplyvom počiatočných náznakov záujmu o Tatry vznikli roku 1873 prvé turistické spolky.
Mali za úlohu rozširovať a technicky zabezpečovať turistické pobyty v Tatrách. Ich zásluhou sa tam koncom minulého storočia rozšírila cestná sieť, hustota turistických chodníkov a pod. K starším liečebno-rekreačným zariadeniam v Starom Smokovci, ktorý bol založený v roku 1797, pribudli za necelých dvadsať rokov návštevné strediská Štrbské Pleso, Nový Smokovec, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica atď. Pokiaľ ide o rozvoj Nízkych Tatier, dochádza koncom 19. storočia k progresu v ďalších pohorí, vrátane ich zariadení, úprav ciest a chodníkov.
Hlavné objekty a ich význam pre cestovný ruch
Rozvoj návštevnosti Tatier vyvolal aj vzrast záujmu o okolité pohoria, najmä o Nízke Tatry, Malú a Veľkú Fatru, v ktorých tiež dochádza koncom 19. storočia k výstavbe rozličných zariadení, úprave ciest, chodníkov a pod. Revolučnú zmenu v návštevnosti Tatier spôsobilo rozšírenie návštevnej sezóny o zimné mesiace (1907). V poslednom desaťročí minulého storočia zaznamenali zmenu štruktúry návštevníkov i slovenské kúpeľné strediská s bohatou liečebnou tradíciou. Pod vplyvom trvalého vzrastu rekreačných pobytov strácali svoju rýdzo liečebnú funkciu a viaceré z nich sa stali centrami čulého spoločenského života. Rozvoj cestovného ruchu, jeho úpadok či prosperita, boli a sú závislé od spoločenských a politických podmienok - svetová hospodárska kríza, dve svetové vojny museli nutne poznačiť i túto oblasť života. Po druhej svetovej vojne nastalo oživenie turistického a cestovného ruchu. Štát a jednotlivé podniky budovali rekreačné strediská pre svojich zamestnancov a ich rodiny, zariadenia pre školskú mládež, zotavovne a liečebné domy pre pacientov.
Vo svojej činnosti cestovné kancelárie organizujú, sprostredkúvajú, zabezpečujú a poskytujú služby účastníkom cestovného ruchu. Príkladom sú ubytovacie služby, stravovacie služby, prepravu, obstarávanie cestovných dokladov, výmena valut, propagačné a sprievodcovské služby. Cestovný ruch sa postupne stal dôležitou súčasťou hospodárstva štátu, pretože môže významnou mierou ovplyvniť jeho finančné príjmy, spôsob života i životnú úroveň obyvateľstva.
V súčasnosti ľudia preferujú rôzne druhy cestovania - organizovaný zájazd, individuálna turistika s plánom cesty, zájazd s voľným individuálnym programom a tiež systémy turistických nocľahární. Všetky tieto formy predstavujú rozmanité ponuky, ktoré sa snažia vyhovieť potrebám návštevníkov a zároveň chrániť prírodu. Dnes sú obľúbené aj horské hotely a chaty, ktoré ponúkajú špecifické atraktivity a výhody a ktoré sú dôležitým prvkom infraštruktúry cestovného ruchu.
V súčasnosti veľká časť ponuky sústredená v regiónoch Národných parkov a chránených oblastí. Obce ako Pavčina Lehota, Liptovský Ján či Demänovská dolina reprezentujú kombináciu rozvoja cestovného ruchu a snahy o rapídne a zároveň udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Kľúčovými témami sú ochrana krajiny, ochrana zvierat a rastlín, prefílené plánovanie dopravných a stavebných aktivít, a udržateľná návštevnosť ciest a chodníkov, ktoré eliminujú negatívny vplyv na prostredie.
Objavy a historické pamiatky ako atraktívne prvky cestovného ruchu
Národné parky Slovenska sú najcennejšie prírodné územia a predstavujú dôležitý zdroj turistickej atrakcie. TANAP je naším najstarším a zároveň najkrajším národným parkom, ktorý bol ustanovený 18. decembra 1948. Pokrýva slovenskú časť Západných a Vysokých Tatier a celé Belianske Tatry. Ide o najvyššie horsstvo Karpát s výraznými stopami ľadovcovej činnosti, ale aj s najväčším počtom plesov, pôvodných druhov rastlín a živočíchov. Na území TANAPu sa vyskytuje približne 1300 druhov rastlín. Všetky rastliny a kvety sú chránené. Vysytuje sa tu 8 druhov obojživelníkov, 3 druhy plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. Medzi najvzácnejšie patria kamzík vrchovský tatranský a svišť vrchovský tatranský, ktorých početnosť v poslednom období neustále klesá.
NAPANT je rozlohou najväčším chráneným územím na Slovensku. Bol vyhlásený 14. Na území NAPANTu pramenie rieky Čierny Váh, Hron, Hornád, Hnilec. Nachádza sa tu mnoho známych jaskýň, pričom najznámejšou je Zbojnícka jaskyňa, ktorá bola v dobe železnej osídlená. NAPAMP je jeden zo slovenských najzachovalejších národných parkov. Leží v západnej časti Slovenského Rudohoria. Je to významné krasové územie. Kras Nízkych Tatier je rozčlenený podľa povrchovej erózie na viacero izolovaných oblastí. V Demänovskej doline je sprístupnených 31 jaskýň, z ktorých najväčšie sú Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody.
Slovensko je hornatou a turisticky veľmi zaujímavou krajinou. Rozsiahle nížiny prelínajú karpatské perlami, a to všetko dopĺňa bohaté spektrum možností pre cestovný ruch - od historických a kultúrno-historických lokalít až po prírodné krásy. Kras Malých Karpát zahŕňa 5 krasových oblastí; Kras Veľkej Fatry a ďalšie krasové regióny predstavujú široké spektrum možností pre návštevníkov.
Aktuálne trendy a výhľad do budúcnosti
V posledných rokoch vzniklo množstvo nových hotelov, lanoviek, vlekov a stredísk turistiky a cestovného ruchu. Obce a regióny sa snažia využiť svoje výhody pre rozvoj udržateľného cestovného ruchu, založeného na ochrane prírody a kultúrneho dedičstva. Zameranie na regionálne špecifiká, ako napríklad región Nízkych Tatier a jeho blízke okolie, prináša možnosť rozvoja miestnych hospodárstiev a viacerých foriem spolupráce s podnikateľmi.
Nové formy sprievodcovských služieb, zamerané na ochranu prírody a vzdelávanie návštevníkov, sa stávajú dôležitou súčasťou turistických ponúk. Projekt chodníka Chopok-Dereše a ďalšie iniciatívy ukazujú smerovanie k kombinácii športu, turistiky a vzdelávania, ktoré podporujú bezpečnosť a zodpovedné správanie návštevníkov.
Konkrétne príklady regiónov a aktivít
„Nakoľko je obec strediskom cestovného ruchu, máme záujem, aby aj životné prostredie bolo pre návštevníkov vynikajúce.“ (citát) V obci Pavčina Lehota a Liptovský Ján sa snažia o bránu do Jánskej doliny so zobrazením miestnych zvierat a ochranou prostredia. V Demänovskej doline sa návštevníkom ponúkajú jaskyne, lanovky a rozmanité turistické trasy, čo podporuje rozvoj cestovného ruchu s dôrazom na ochranu prírody.
Turistické ponuky v Nízkych Tatrách zahŕňajú klasické hotely a reštaurácie, turistické nocľahárne, horské chaty a rôzne formy agroturizmu. Cestovný ruch je dôležitou súčasťou hospodárstva, a preto je potrebné udržiavať rovnováhu medzi rozvojom a ochranou prírody.